Nebezpečne mladá
Publikované 30.07.2013 v 22:25 v kategórii Nebezpečne mladá (poviedka), prečítané: 80x
Zobudila som vo svojej posteli a vôbec som netušila ako som sa tam dostala. Bolelo ma celé telo a bola som zakrytá asi štyrmi dekami. pomaly som sa chcela posadiť, ale bolesť a tiaž diek ma vrátila naspäť do polohy ležmo. V tom ku mne priskočila mama. Začala ma nechutne hladkať po čele a prihovárať sa mi zo slzami v očiach. Netuším čo mi hovorila. Pamätám si len to, že som znovu zaspala.
Zobudila som vo svojej posteli a vôbec som netušila ako som sa tam dostala. Bolelo ma celé telo a bola som zakrytá asi štyrmi dekami. pomaly som sa chcela posadiť, ale bolesť a tiaž diek ma vrátila naspäť do polohy ležmo. V tom ku mne priskočila mama. Začala ma nechutne hladkať po čele a prihovárať sa mi zo slzami v očiach. Netuším čo mi hovorila. Pamätám si len to, že som znovu zaspala.
Prebudila som sa druhý krát a bolesť kúsok ustúpila. Poobzerala som sa po izbe. Nikde nikto a za oknom len tma. Bože, veď ja som musela prespať celý deň. Samozrejme, ak nie viac. Odrazu sa mi v hlave začali premietať obrazy všetkého, čo sa za posledné dni udialo. Problémy. V hlave som mala len problémy. A keby len v hlave, ale ja v živote. Doma, v škole, proste všade. Ale najviac zo všetkého mi blúdil v myšlienkach len jeden problém. Mišo. Nemôžem uveriť tomu, že som taká hlúpa. A prečo som preboha ušla do toho poondiateho lesa?! V poslednom čase som nejak prestala byť sebou. A to ma z toho všetkého bolí najviac. Vždy som chcela, aby ma mali všetci radi, ale zabudla som, že v prvom rade musím mať ja rada ich. Môj svet bol len o tom ako zapôsobiť. Chcela som byť dokonalou, ale trochu som asi zabudla na to, kto som. A hrala som sa s ľuďmi. Vlastne som bola otrasná sviňa. Ani nepamätám kedy som sa ňou stala. Vždy som bola to zlaté, milé, urečnené dievča, ktoré mali ľudia radi preto aká bola. Ale prišla som na strednú a to už nestačilo. Ak som chcela byť niekto, musela som sa tak správať, obliekať, gechliť, zmeniť. Zmena je vraj život. A ja som s týmto mottom prišla o všetko, na čom mi kedy záležalo. Samozrejme okrem mojich falošných priateliek, ktoré vlastne neboli priateľky, a na ktorých mi vlastne ani nezáležalo. Môj život bol trošku naruby. Vlastne trošku viac.
Pozerala som hlúpo do stropu a po líci mi stiekla slza. Ani neviem prečo. Stiekla po líci a ja som si až vtedy uvedomila, že moje líca horia. Vlastne som si uvedomila, že horím celá. Musela som v tom lese prechladnúť a dostať horúčku. To mi však v ten moment vadilo asi najmenej. Rozhodla som sa, že bude najlepšie, ak sa pokúsim znova zaspať. Aj keď to bolo veľmi ťažké, pretože prespať celú noc a celý deň a pokúsiť sa prespať ďalšiu noc, fakt nie je hračka. Dobrú noc Laura. Zaznelo mi v hlave a ja som sa pokúsila opäť zaspať. A zaspala som.
Komentáre
Celkom 0 kometárov